Herečka a plavkyňa majú už deväť rokov divadlo. Vypredané

Luciu Siposovú od podnikania v umení odhovárali, vlani dosiahol jej Red Cat Cabaret rekordné tržby štvrť milióna eur.

Koľko ľudí môže povedať, že podniká v oblasti, ktorá bola ich snom, a navyše im podnikanie prináša radosť? To je prípad herečky Lucie Siposovej a bývalej profesionálnej plavkyne Martiny Džačkovej, ktoré v Bratislave spoluvlastnia kabaretné divadlo Red Cat Cabaret.

Kým spontánna Lucia má na starosti umeleckú stránku, Martina orientovaná na cieľ dohliada na financie, má však pod kontrolou aj dress code návštevníkov pri vstupe, keďže Red Cat Cabaret si potrpí na eleganciu a originalitu, pričom vítaná je aj mierna dávka extravagancie. Navyše každé predstavenie je v inom štýle, čomu zodpovedá aj odporúčanie pre hostí, čo si obliecť. Divadlo je totiž podľa oboch dám predovšetkým sviatok.

Kabaret s kapacitou 60 ľudí, ktorý sa nachádza v zrekonštruovaných podzemných priestoroch bratislavského Starého Mesta, má pravidelne vypredané. Jeho tržby od pandémie kontinuálne rastú. Vlani dosiahli rekordných takmer 250-tisíc eur.

Pred deviatimi rokmi, keď kabaret začínal, Luciu mnohí známi odhovárali, lebo neverili, že sa kabaret uchytí v Bratislave. Divadlo však úspešne napreduje, a to bez verejných dotácií a grantov, len z tržieb zo vstupného a z prenájmu baru.

„Tým, že sme nezávislí, môžeme slobodne tvoriť. Navyše sme jedným z mála divadiel na Slovensku, ktoré nefunguje ako občianske združenie, ale formou eseročky,“ hovorí Martina.

Nápad z New Yorku

Nápad na kabaret dostala Lucia v New Yorku, v ktorom žila v rokoch 2003 až 2007. Herečka bola v americkom meste niekoľko rokov súčasťou komunity tanečníkov, kabaretných performerov i burleskových tanečníc. Očaril ju svet farebných kostýmov, rebélie aj istej starosvetskosti, ktorý chcela spojiť s atmosférou barov, kde sa ľudia radi stretávajú. „Kabaret spája všetko, čo ma baví robiť. Na začiatku som ani sama nevedela, ako to bude vyzerať. Vedela som len, aké emócie chcem ľuďom odovzdať a akú atmosféru vytvoriť,“ hovorí pre TREND Lucia Siposová. Kým sen o kabarete uskutočnila, prešlo desať rokov. Medzitým sa venovala svojej hereckej kariére. Keď vycestovala do zahraničia, vždy ju lákali kluby alebo podujatia v kabaretnom žánri. Ale zábavný podnik tohto typu nenájde človek ani vo svete na každom rohu. Navyše pod kabaretom si každý môže predstaviť niečo iné – striptízový klub, kankánové tanečnice či politickú satiru. „Niektoré vystúpenia boli banálne, niektoré úžasne profesionálne, iné provokujúce či komické. Ale často mi v nich chýbala silnejšia téma, väčšia interakcia či spontánnosť. Vedela som, že nechcem vytvoriť len nejaké predstavenie, ale autentické miesto, kde sa ľudia budú stretávať, zabudnú na realitu a môžu sa nechať uniesť. Myslím, že sme vytvorili výnimočné miesto,“ hovorí kabaretiérka na margo projektu, v ktorom sa búra stena medzi divákmi a hercami.   Finstat

Ťažké začiatky

Do biznisu sa Lucia pustila so svojím spolužiakom z konzervatória Vašom Púčikom, ktorý bol v kabarete zodpovedný za hudobno-tanečné produkcie vrátane námetov, réžie a choreografie. Hneď od začiatku sa k nim pripojila aj Martina. Vďaka tomu, že pred vstupom do biznisu mali všetci traja skúsenosť so životom v zahraničí, boli na tej istej vlnovej dĺžke. Vašo však pred dvomi rokmi odišiel znovu žiť do zahraničia a svoj podiel v kabarete predal Lucii a Martine. Aby mohli 1. októbra 2016 kabaret otvoriť, potrebovali repertoár. Lucia s Vašom preto niekoľko mesiacov vopred pripravovali scenáre, podľa ktorých potom on začal inscenácie skúšať, súbežne aj štyri. Začiatky neboli ľahké. Boli večery, keď prišlo do klubu so stolovým sedením a s obsluhou len zopár ľudí. „Chybou bolo, že sme sa najprv profilovali ako tajný lukratívny klub a nikto o nás nevedel,“ hovorí Lucia. Trvalo niekoľko mesiacov, kým si ľudia na nový divadelný priestor zvykli, ale už po roku začali mať mnohé produkcie vypredané.

Na podnikanie si Lucia zobrala úver. Investície sa začali vracať po roku a pol

Tento stav dosiahol kabaret bez výraznejšieho marketingu. Propagácia stála najmä na ústnom podaní. Keď sa nazbierala kritická masa, odzrkadlilo sa to aj na návštevnosti. „Keď máte dobrý produkt, tak sa presadíte aj bez marketingu. Obzvlášť keď naň nemáte peniaze. Je pravda, že to trvá dlhšie, ale my sme zariskovali a vyšlo to,“ hovorí Martina a dodáva, že na širšiu propagáciu kabaretu dnes využíva v zásade len sociálne siete či web. Pomohli im však články v novinách, najmä vďaka angažovaniu sa Lucie v televízii a vo filme.

Rešpekt k peniazom

„Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, že budem podnikateľkou. Ja som chcela najmä tvoriť, vystupovať, komunikovať s ľuďmi a prinášať im radosť,“ hovorí Lucia a dodáva, že je typ človeka, ktorí dokáže aj z maličkostí vyťažiť veľa. Dohľad nad tým, aby sa predávali vstupenky, má najmä Martina, ktorá síce skúsenosti s riadením divadla predtým nemala, ale firmu drží s výnimkou pandemického roku pevne v zisku jednotiek či desiatok tisíc eur. Najvyššou nákladovou položkou sú honoráre pre účinkujúcich. Lacné nie sú ani veľkolepé kostýmy či masky do jednotlivých produkcií. Hoci Lucia je spontánna, pokiaľ ide o peniaze, vie ich zarábať aj míňať. Už v detstve dokázala z vreckového nielen vyžiť, ale aj požičať kamarátom. Peniaze nikdy neriešila, nebála sa o ich nedostatok a ony si k nej vždy našli cestu. Martina verí tomu, že ako sa človek správa k peniazom, tak sa mu ony revanšujú. Za najväčšiu výzvu považujú obe podnikateľky prácu s ľuďmi. V desiatich predstaveniach, ktoré má aktuálne Red Cat Cabaret v repertoári, účinkuje zhruba 50 ľudí. „Asi najnáročnejšie je udržiavať v nich vášeň pre to, čo robia. A potom, samozrejme, aj práca s umeleckým egom,“ zhodnú sa spolumajiteľky. Na podnikanie si Lucia zobrala úver. Investície sa začali vracať po roku a pol, keď si kabaret vedel na seba zarábať sám cez vstupné či príjmy zo spoločenských akcií. Kabaret hráva nielen v prenajatých priestoroch, ale niekedy cestuje aj do iných slovenských miest, buď formou verejného alebo súkromného predstavenia či šou pre firmy.

Peter Scherhaufer