KlebetY

“Keď som prišla na pľac, režisér sa ma zľakol.”
— Lucia Siposová

Pred šiestimi rokmi si Lucia Siposová splnila sen o vlastnom kabarete. Nablýskaný svet hudby a tanca preložený dobrým drinkom, v ktorom sa ľudia na chvíľu odpútajú od reality, uvoľnia aj zasmejú, je jej blízky. Podnik Red Cat Cabaret je srdcovka, do ktorej vkladá najviac času a energie. Keď jej televízia ponúkla rolu kabaretiérky v markizáckom dobovom seriáli Dunaj, k vašim službám, azda ani nebolo o čom premýšľať. „Je to menšia vedľajšia postava, ale povedala som si: Kto iný by mal hrať kabaretiérku? Už z princípu to musím urobiť ja, tú rolu nikomu nedarujem,“ smeje sa herečka. Napriek neveľkej, ale príjemne osviežujúcej úlohe má od ľudí len dobré ohlasy.

Ako sa cíti, keď hrá v podstate samu seba? „Ja nič nehrám, len situácie, inak mám kabaret prirodzene v sebe,“ hovorí. „Keď som prišla na pľac, v kostýme, nalíčená, s urobeným účesom a so špičkou na cigarety, režisér sa normálne zľakol… Hovorí mi: Bože, vy ste ako naozaj. A ja na to: Ja som naozaj. Natáčanie dobového seriálu je pre mňa príjemné spestrenie, cítim sa tam veľmi dobre. Je to v podstate práca za odmenu,“ usmieva sa.

Spieva len vo svojom

Keď sa pýtame, či ako profesionálka, ktorá sa vyzná v kabaretiérstve, „prepašovala“ do seriálu niečo zo svojej šou, usmeje sa a povie: „Z mojej pozície do nakrúcania nijako nezasahujem. Zatiaľ som dokonca ani nespievala. Ale do postavy sa prirodzene vžívam celou mojou bytosťou. Vychádzam z toho, čo je vo mne, čo cítim, aby to bolo čo najskutočnejšie.“ Kostýmov má rozhodne viac vo svojom kabarete ako v tom seriálovom. „Dlho som bola v seriáli herečka jedného kostýmu, ale nedávno som dostala nové šaty. Sú kráľovské modré, pohodlné, je to fajn,“ konštatuje.

Inšpirácia New Yorkom

Lucia prežila časť života v zahraničí, zlákal ju aj New York, kde objavovala okrem iného aj prostre­die miestnych kabaretov. „Štyri roky som tam robila v reštaurácii a v bare. Milovala som to. Mám rada ľudí, tú atmosféru, keď sa spolu stretnú pri dobrom jedle, pití, hudbe, jednoducho sa uvoľnia. Je to moment, keď robia niečo pre seba, spríjemňujú si čas, skrášľujú život. Je v tom aj istá romantika. Takže prepojiť divadlo s barom bola pre mňa jasná vec. A vznikol náš čarovný Red Cat Cabaret, kde to má skrátka štýl.“

Bez hystérie

Začiatky jej kabaretu neboli jednoduché, spočiatku si kúpilo lístok pár ľudí, nik o tom nevedel, no potom sa to rozbehlo. Kovid ju a štyridsať umelcov, ktorým dáva prácu, však zasiahol tak ako mnohých iných. Mala bezsenné noci? „Ja som človek, ktorý akceptuje to, čo sa deje. Netrápim sa vecami, ktoré neviem veľmi zmeniť, takže pozorujem situáciu, čakám a snažím sa z nej pre seba vyťažiť najviac. Boli to občas ťažké chvíle, ale snažila som sa to predýchať, len to sledovať a žiť zo dňa na deň. Verím, že všetko sa deje pre niečo. Len treba chvíľu počkať, kým sa vyjasní. Nie som skrátka typ, ktorý by sa išiel zblázniť, nehrotím veci a nepridávam si zbytočne stres. Nie som vôbec hysterická. Niekedy si však hovorím, že by som občas kúsok tej ženskej hystérie potrebovala,“ smeje sa.

Na plný úväzok

Na otázku, koľko času venuje kabaretu, odpovedá v sekunde: „Veľa.“ Moderovačky či filmovačky sú čerešničkou na torte, za odmenu. „Kabaret, môj klub, to je práca na plný úväzok. V hlave je neustále so mnou, aj keď nehráme každý deň. Stále treba niečo riešiť, krízový manažment musí fungovať. Neriešime len predávanie lístkov a skúšanie nových šou a kostýmov, ale aj to, že sa občas niečo pokazí. Teraz sa nám rozpadla skrinka,“ dvihne obočie. „Vyjsť na javisko, to je už len číra radosť…“ dodá.

Akú radosť si dopraje Lucia v lete? „Okrem Dunaja začínam točiť nový seriál, no a na tri týždne plánujem niekam vycestovať za oddychom. Kabaret je v lete otvorený jeden týždeň, od 31. júla do 5. augusta máme tak­zvaný Summer week. To je svetová zábava, ľudia sú v lete úplne najviac odviazaní,“ zažiaria jej oči.

Stáva sa jej, že sa nájdu v publiku muži, ktorí jej dvoria, prípadne by ju aj pozvali na rande? „Každá šou má vždy iskrivú, pikantnú atmosféru a u nás sa umelec dostane do blízkeho kontaktu s publikom. Ľudia počas večera popíjajú drinky, otvoria a uvoľnia sa. Človek sa teda dočká aj flirtovania a komplimentov, no to k tomu patrí. Je to pekné a prirodzené, nie je to nič prehnané ani nepríjemné. Veď v dnešnom svete sa muži už niekedy boja urobiť žene kompliment… “

Nezabíjať čas

Herečkin úsmev je nákazlivý. Keď povieme, že vyzerá tak, že ju život ničím neubil, reaguje: „Aj mňa život pootĺkal, ale vďaka tomu som človek, aký som. Milujem ho so všetkým. Sme tu len na chvíľku, hlavne treba žiť naplno.“

Čo ju teda zdvihne, keď je dole? „Sú chvíle, keď je dôležité aj zastať a posmútiť si, ani to inak nejde. Melanchólia je pre mňa tiež veľmi inšpirujúca. Ale každý deň prináša nové príležitosti, každý nový deň je nový začiatok. Pre mňa je na svete toľko krásnych vecí, ide len o to všímať si ich, sústrediť sa na ne, vždy znova dostanem chuť žiť. Keď sa zameriate na krásu, nemôžete byť dlho nešťastní.“

Katarína Čulenová

Zdroj: sarm.pluska.sk